Prvý článok na blogu je pre mňa splnený sen. Sen o svojej webke, kde môžem zdieľať seba a to čo v živote žijem.
Dlho som premýšľala nad témou tohto textu. Až sa mi dnes do cesty dostala rastlinka, ktorá nám rastie na záhrade a veľmi sa jej u nás darí. Tri roky som okolo nej chodila v podstate bez povšimnutia. Polievala som ju a myslela si, že je to nejaký druh lokálneho “karí”, lebo tak som ju kupovala. Má podobnú vôňu, ale tam sa podoba s indickým korením začína i končí.
Až do nedávnej návštevy nášho dobrého priateľa som ju vnímala ako peknú ale nepraktickú súčasť našej záhrady. Romanko mi s nadšením oznámil, že nám to tam rastie Imortel, alebo po slovensky Slamienka, rastlina nesmrteľnosti. Zostala som zaskočená. A zvedavá. Na našej záhrade a taká vzácnosť?
Pozrela som sa teda na toto kvítko bližšie a zistila, že rastie prevažne v stredomorí a využíva sa na prípravu veľmi vzácneho oleja na ošetrovanie rán, modrín, ale aj na odoznenie úzkosti či depresie. Používa sa tiež do kozmetiky pre jeho regeneračné účinky. Na prípravu menej ako dvoch litrov esenciálneho oleja je potrebná až jedna tona rastlinného materiálu.
Čo ma však zaujalo najviac je jej duchovný význam. Pre slamienku sa tiež používa názov Helichrysum, čo značí Slnko a Zlato. Jej esencia vraj obnovuje dôveru v život a vo vlastné ja a dáva silu všetko zvládnuť. Ako Fénix umiera a je vzkriesený z popola, rovnako tak aj človek prechádza obdobiami, kedy musí spáliť všetko nepotrebné, aby znovu povstal. Práve tento olej ho môže spojiť s duchom bojovníka, aby mohol čeliť výzvam s odvahou a odhodlaním. (Taký malý “micdrop”:)
Ja som presvedčená, že každá rastlina má svojho ducha. Mať práve takéhoto silného spojenca na záhrade je pre mňa cťou.
Práve si totiž prechádzam jedným z tých období, kedy sa takýto spojenec dosť hodí. Cítim, že potrebujem zanechať za sebou to čo nepotrebujem, poďakovať, vziať si skúsenosť a obohatená o ňu ísť ďalej. Tak ako ten Fénix nechať oheň spáliť ma až na kosť, aby z z toho popola mohla povstať nová bytosť. Nie, že by to bolo ľahké, ten oheň predsa páli. Niekedy však iná možnosť ako nechať oheň tranformovať ma neexistuje.
A tak pomyselne nechávam s pomocou Slamienky zhorieť nepotrebné, pozbierať perličky skúseností a pokračovať ďalej na svojej púti k perlovému náhrdelníku.
Jednou z dôležitých zastávok na nej je aj táto stránka a ja sa teším, že sa môžeme cez ňu prepojiť.
Tak teda vitaj. Už teraz sa teším čo nás na tej spoločnej ceste čaká.
Katka